Fotografuje prírodu i zvieratká

Daniela Balažovjechová z Rimavskej Soboty by si bez fotografovania už svoj život nevedela predstaviť. Fotografuje desať rokov, ale vzťah k umeniu i kresleniu mala od školských lavíc.

Sympatická tmavovláska sa k foteniu dostala v roku 2011, keď prišla o zamestnanie. „Tri roky som bola bez práce, tak som si musela hlavu zamestnať niečím pozitívnym, čo mi robilo radosť a relax. Pretože v tejto hladovej doline nie je ľahké nájsť zamestnanie hlavne, keď je už človek vo vyššom veku,“ prezradila Daniela, ktorá roky pracuje v zahraničí. Do prírody chodieva rada, lákajú ju prechádzky i turistika. Pokochať sa farbami prírody je pre ňu balzamom na dušu. Rada pozoruje oblohu i oblaky, pričom tam objavuje rôzne postavičky, zvieratá, ryby, drakov…  

„Zvieratká sú čisté duše, som rada, keď sa mi nejaké ponúkne pred objektív. Doma sme postupne prešli obdobím 7 škrečkov, mali sme aj chameleóna, je to veľmi milé stvorenie i andulku. Neskôr nám robil spoločnosť psík. Prvým bol mopslík. Dožil sa sedem rokov. Žiaľ, ľudská zloba nepozná hraníc. Niekto v mestskom parku rozhádzal otravu a náš mopslík to neprežil. Rok sme prežívali veľký žiaľ,“ spomína amatérska fotografka.

Dodáva, že druhým psíkom bol americký staffordšírsky teriér Ares. Prežili krásnych dvanásť spoločných rokov. Takže, Daniela Balažovjechová mala zabezpečené prechádzky, pretože tento psík potreboval veľa pohybu. „Cestovala som s ním aj vlakom, rýchlikom, zvládli sme to spoločne. Batoh na chrbte, 16 kg, ja vtedy ultra ľahká váha a psík 20 kg. Nebola to sranda ho za jednu minútu vysadiť hore do rýchlika. Ares mi robil vždy spoločnosť. Väčšinou sa ľudia tohto plemena boja, ale je to veľmi milé a kľudné stvorenie. Nabrúsený bol jedine na mačky, to som musela byť v strehu a zbadať mačku prvá. Boli to krásne roky, ďakujem ti Ares,“ prezradila Daniela.

Text: Marta Kanalová, foto: archív Daniely Balažovjechovej