Čachtický hrad a osobnosť Alžbety Báthoryovej ma vždy priťahovali. Pred mnohými rokmi som na Gemerlande dokonca písala článok, pričom som čerpala z rôznych prameňov. Pred pár dňami vo mne skrsla myšlienka, že Čachtice navštívim osobne. A tak sme s priateľom vyrazili na cestu.
Už pri príchode do dedinky som mala po tele zimomriavky. Dokonca som povedala: „Toto mi je známe.“ Vedela som aj to, kadiaľ vedie cesta k hradu. Priateľ však povedal, že nech sa radšej spýtam. Vtom som zbadala mladšiu ženu, vyzerala prosto, bez make-upu s rozcuchanými vlasmi. Auto zastavilo, stiahla som okienko a opýtala som sa: „Prosím vás, kadiaľ vedie cesta na hrad?“ Vyjavene sa na mňa pozrela ako keby videla prízrak. To sa mi ešte nikdy nestalo. Napokon ukázala cestu, a niekoľkokrát v rozhovore zopakovala slovo pani. Povedala som priateľovi: „Vidíš, vedela som to.“ Po tejto vete bola žena z dediny ešte viac v rozpakoch. Čím viac som sa blížila k Čachtickému hradu, tým viac mi naskakovali zimomriavky. Ale nebolo to nepríjemné. Práve naopak. Keď som prechádzala cestou pri lesíku, mala som pocit, že toto poznám. Podobne to bolo aj v hrade, z ktorého je dnes zrúcanina. Len z jedného miesta som musela odísť, pretože mi prišlo zle. Ako som sa dozvedela, tam krvavú grófku väznili…
Podvedome ma to nútilo sadnúť si aj na drevený trón. Keď ma priateľ odfotografoval, skonštatoval, že ľudia sa so záujmom dívali a dokonca muži zo strážnej služby poznamenali: „To je ona.“ Neviem, kam tým mierili, pretože toto som si nevšímala. Zachytávala som len energie z miesta, dýchajúceho históriou. Nádherná je aj príroda v okolí tajomného hradu. Kvitnú tam aj liečivé bylinky.
Neviem, kým som bola v minulých životoch, ani kto sú moji predkovia, ako je to s reťazením duší z ezoterického hľadiska, ale jedno cítim určite. Čachtický hrad a jeho okolie nie sú pre mňa neznámym miestom. Alžbeta Báthoryová bola síce krutá, ale aj inteligentná, sebavedomá, krásna a charizmatická žena. Bola silnou osobnosťou a podľa mňa aj obeťou intríg. Zvláštne je aj to, že nie je známe ani jej miesto posledného odpočinku. Podľa údajov Drugeta ju pochovali 21. novembra 1614 v kostole sv. Ladislava v Čachticiach, ale nejestvuje o tom žiadny dôkaz. Povráva sa aj to, že ušla k svojmu bratrancovi do Sedmohradska, napriek tomu, že ju palatinus Thurzo strážil…
Text: Marta Kanalová, foto: Viliam Vaš
