Čachtický hrad ma nezaujal len mysterióznosťou, ale aj čarovnou prírodou. Ako je známe, hradný vrch je národná prírodná rezervácia v pohorí Malé Karpaty. Nad obcami Višňové a Čachtice sa vypína holý kopec, Čachtický hradný vrch, ktorý tvorí územie vlastnej rezervácie. Na jeho vrchole je ruina Čachtického hradu.
Keď som prechádzala lesom, lemujúcim chodník k hradu, cítila som po tele zimomriavky. Boli však príjemné. Vdychovala som vôňu a atmosféru okolitej prírody. Zachytávala energie dávnej minulosti, keď sa po ceste premávalo panstvo na kočoch s koňmi. Mimochodom, kone ma vždy priťahovali, a keď som prvýkrát sedela v sedle, tak som mala pocit, že je to pre mňa prirodzené.
V okolí dnešnej zrúcaniny hradu kvitli aj liečivé bylinky, sem-tam si na kvietok sadol motýľ. Veď aj samotná hradná pani Alžbeta Báthoryová sa vyznala v ľudovom liečiteľstve. Neskutočný bol aj pohľad z vrcholu Čachtického hradu na dolinu s domčekmi. Vôbec mi pritom neprekážala výška. Dokonca sa mi nezatočila ani hlava. Cítila som sa tam ako doma.
Nostalgia, bázeň, hlboká úcta, ale aj smútok- tieto pocity ma sprevádzali cestou domov. Ťažko som sa lúčila s tajomným hradom, ktorý sa hlboko vryl do môjho srdca. Aj teraz mám zimomriavky po tele, keď píšem tento článok. Mimochodom, keď sme sa z Rimavskej Soboty pohýnali autom do Čachtíc, v rádiu hrali úvodnú pieseň z filmu Bathory, ktorý režíroval Juraj Jakubisko. Naspievala ju Katka Knechtová. Náhody neexistujú…
Text a foto: Marta Kanalová
Prvý článok o Čachtickom hrade nájdete na: https://www.nasezvieratko.sk/2021/09/12/po-stopach-krvavej-grofky/
