Speváčku Petru Kepeňovú mnohí poznajú z druhej série Slovensko hľadá SuperStar. Spevu sa venuje od detstva a vyrastala v Rimavskej Sobote. Už niekoľko rokov žije v Bratislave. Spoločnosť jej robí štvornohý chlpáčik, psík Knedlík.
„V jedno ráno, po mojej tridsiatke, som sa zobudila so silným pocitom, že túžim mať psíka. Dovtedy som žiadne zvieratko nemala, dokonca ani ako dieťa som nijako neinklinovala k zvieracej ríši, skôr som k nej mala veľký rešpekt, zvery sa mi páčili a fascinovali ma vo filmoch, alebo v ZOO, ale to bolo celé. V to ráno to bolo ale také silné, že som hneď v ten deň išla do útulku na Poliankach v Bratislave. Vo výbehoch bolo veľa psíkov, každý iný, no oči sa mi upriamili práve na dnes už môjho dlhoročného verného priateľa Knedlíka,“ prezradila speváčka, ktorú osobne poznám takmer 20 rokov. Ďalej dodala: „Nebolo to ale hneď také ružové, pretože, keď som oznámila, o ktorého psíka mám záujem, odpoveď bola, že je už rezervovaný. Vtedy mi z toho bolo hrozne smutno, vedela som totiž, že tento psík je moja spriaznená duša a iného by som v tej chvíli nechcela. Počkala som teda do dňa, kedy si ho mali podľa rezervácie zobrať do inej rodiny a zavolala som do útulku, či sa tak stalo. A odpoveď je vám zrejme jasná, 😊 takže s Knedlíkom sme super dvojka už vyše 7 rokov, keď som si ho adoptovala, mal odhadom 5-6 mesiacov.“
Peťa dala svojmu psíkovi zaujímavé meno. Na otázku, prečo sa takto rozhodla, odpovedala: „Prečo som mu dala meno Knedlík neviem vysvetliť, prosto som ho uvidela a zrazu lepšie meno pre neho neexistovalo, proste Knedloš. Meno ale s jeho energickou povahou až tak úplne nekorešponduje, ale vie aj pekne knedliť 😊.“
A čo má Knedlík najradšej? Pamlsky, mäsko, paličky na zúbky, a potom aj Peťu. Rád sa s ňou hrá, chodí na prechádzky, na cvičisko, kde dokáže rôzne naozaj slušné kúsky, rád spí, má rád masáže, a keď spolu chodievajú do lesa a na opekačky, výlety, prosto najradšej má spoločne strávený čas. „A toho máme skutočne veľa, pretože od začiatku pandémie som zostala vykonávať svoju prácu z domu a teda sme už rok a pol spolu stále. Obdobia lockdownu a teda zákazu vychádzania, boli tým pádom veselšie, keďže sme si vzájomne robili spoločnosť. Knedloš je úžasný spoločník, verný priateľ. Je múdry, vnímavý, šantivý a dobrý. Absolovali sme spolu kurzy poslušnosti, od základného po pokročilý. Podľa môjho názoru je to veľmi dôležité, venovať sa zvieratku, učiť ho, tráviť s ním voľný čas, rozvíjať ich danosti a pracovať na socializácii. Vtedy je zvieratko šťastné a vďačné. U Knedloša je obzvlášť dôležité jeho pozornosť upriamovať na sústredenie, je veľmi múdry a učenlivý. Som za neho vďačná a šťastná, že ho mám. To, že som si ho zobrala z útulku, vnímam ako jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.“
Talentovaná speváčka má rada aj iné zvieratká. Veľmi sa jej páčia kozy kamerúnske, ovečky a surikaty, ale aj sliepočky, alebo králiky, kone, delfíny, či žirafy. Prosto sa jej páčia všetky, ale doma by ich nechcela, stačí jej aj Knedlík.
„Táto doba je taká všelijaká, človek toho za posledné mesiace, či rok, vo sfére kultúry moc nenaplánoval, uplynulý rok sa zrušilo všetko, čo sa mohlo, leto bolo ako tak OK, ešte máme na pláne nejaké akcie, ale som zvedavá, čo povie covid-semafór a či to bude zrealizovateľné,“ povedala na margo svojich speváckych aktivít Peťa Kepeňová, ktorá je v Bratislave 16 rokov, ale vždy sa veľmi rada vracia do milovanej Rimavskej Soboty.
„Mám rada mesto a ľudí v ňom, vždy ma tak poteší, keď stretnem starých známych, kamarátov, učiteľky, či susedov, ktorých si pamätám z detstva a častokrát sú tie stretnutia také, akoby sme sa naposledy videli včera, proste milé, vtipné, družné a príjemné,“ poznamenala Peťa a dodala: „ Chcela by som srdečne pozdraviť čitateľov nasezvieratko.sk, popriať im, a ak majú tak samozrejme aj ich zvieracím miláčikom, najmä veľa zdravia, radosti a kopec šťastných a zábavných spoločných chvíľ.“
Text: Marta Kanalová, foto: archív Petry Kepeňovej
