Somáriky a pľujúce lamy

Somáriky (možno oslíky- nie som odborník) pri teriakovskom salaši sú moje kamarátky. Pokojne si zoberú z mojich rúk i natrhanú púpavu či skorocel (prezradím- ten majú najradšej), a pritom ich môžem hladkať medzi ušami a na papuľke.

Ale tie lamy! Len čo ma zazrú, síce utekajú ku mne, ale nie preto, aby sa nechali nachovať či poláskať. Iba na mňa prísne pokukujú a kopýtkami prehrabujú. Či čakajú snáď útok z mojej strany? Dokonca ma jedna sem-tam „poláska” svojim hnusnými pľuvancami. Hmm, asi som pre ňu nesympatický. Či iba žiarlia na oslíky?

Avšak, pred týždňom som bol pre lamy zrazu nezaujímavý. Čo-to, už ma nechcú? Nie. To len sa môj mladší syn promenádoval so Zarou- dvojročnou dobermankou okolo juhomamerických grácií. Aj na fotkách vidieť ten ich agresívny beh- ako chcú zastrašiť bojového psa! Ale Zara je pre nich predsa len „iná káva”, a tak len zacúvajú ďaleko od ohrady.

Text a foto: Viliam Vaš