Každý z vás má určite niekde v prírode svoje obľúbené miestečko, kam sa rád vracia. Moje a priateľovo je to keltské mestečko Nasavrky. Pravidelne ho chodíme navštevovať, no od príchodu covidu sme ho zatiaľ svojou návštevou, bohužiaľ, ešte nepoctili.
Tak snáď nám to už budúce leto vyjde. Vtedy je totiž miestna príroda najkrajšia. Za zmienku tiež stojí spomenúť Nasavrcké kaštanobraní (slávnosti gaštanov), ktoré sa koná každoročne na jeseň. Mesto má rozkvitnutý strom gaštanovníka aj vo svojom znaku.
V Nasavrkoch sme najprv navštívili renesančný zámok a jeho expozíciu, ktorá mapuje kultúru mladšej doby železnej v Čechách a na Chrudimsku. Potom sme sa vydali po 9,5 km dlhej Keltskej náučnej stezke, ktorá nás zaviedla do údolia rieky Chrudimky v Železných horách. Cestou sme sa zastavili ešte pri rozhľadni Boika, z ktorej bol krásny výhľad na okolitú prírodu a vzdialené Orlické hory.
Údolie nám úplne vyrazilo dych a v momente sme si ho zamilovali. Krištáľovo čistá zurčiaca voda, les plný tajomstiev a hlavne dokonalé ticho. Chýbali tam už len víly a elfovia, a uverila by som tomu, že som v rozprávke. Toto miesto je ako stvorené pre meditácie. Sadnete si na neďaleký kameň a započúvate sa do dialógu stromov s riekou.
Odísť sa mi veru nechcelo. No musela som myslieť aj na povinnosti všedných dní. Pokorne som poďakovala bytostiam lesa, za možnosť vzhliadnuť a pobudnúť v lone našej krásnej Matičky Prírody a s vidinou ďalšieho stretnutia som zamierila na cestu domov.
Text a foto: Lea Szabóová, Brandýs nad Labem
