Milan Krokavec z malebnej dedinky Kraskovo včelári viac ako 15 rokov. Posledných osem rokov s počtom nad 50 rodín. Podľa neho včelárenie nie je len práca, ale životný štýl. Väčšinou sa dedí z pokolenia na pokolenie a už deti si privoňajú k tomuto sladkému remeslu. Ale u iných je to možno osud – tak ako aj u Milana Krokavca, ktorý nám poskytol krátky rozhovor.
Čo Vás priviedlo k včelárstvu?
Bola to viac-menej náhoda, v zime som začal študovať na internete všetko, čo som o včelách našiel, na jar som šiel na štvordňové školenie do ČR (v SR kurzy neboli) a v máji som dostal prvý roj. Spočiatku som chcel mať len tri až päť úľov, začínal som totiž úplne od nuly, nik v rodine nevčeláril. O mesiac som prikúpil ďalšie dve rodiny, takže prvú zimu som zimoval celkovo tri rodiny.
Aké boli vaše začiatky so včelárením?
Zaujalo ma to, a tak som po internete začal zháňať všetky dostupné informácie. Sociálne siete ešte neboli, boli včelárske fóra, kde som prečítal doslova všetko – trvalo mi to asi 3 zimné mesiace, kým som to všetko prelúskal poctivo. Názory tam boli všelijaké a povedal by som, že bolo treba použiť zdravý sedliacky rozum a vytriediť „zrno od pliev”. Lebo ako všade aj tu boli rady od včelárov, ale aj od teoretikov. Veľkou oporou mi boli hlavne dvaja priatrelia včelári – Michal Vinc z Prešova a Anton Turčáni zo Závady. Hocikedy som sa na nich mohol obrátiť telefonicky a pretelefonovali sme skutočne veľmi dlho. Keďže na Slovensku neboli žiadne prednášky, hneď v začiatkoch môjho včelárenia som začal organizovať prednášky pre začínajúcich – kde prednášajúci boli špička vo včelárení na Slovensku (Ing Pavel Fiľo, RNDr. Tatiana Čermáková, Ing Ľudovít Gál, Ing Róbert Chlebo, Ing. Ján Kopernický, RNDr. Stanislav Lacika, Ing. Ján Kopernický, Michal Vinc). To mi vlastne dopomohlo aj ku kontaktom s najlepšími učiteľmi a možno som sa rýchlejšie dostával k veľkému množstvu informácií, keďže som sa tých prednášok aj zúčastňoval. Nechcel som zostať len u produkcie medu a ako hovoril môj učiteľ Michal Vinc „chov matiek je vysoká škola včelárenia” to ma zaujalo a išiel som tým smerom. Keďže chovu matiek a tvorbe odložencov (odloženec – nová rodinka včiel) sa nevenuje veľa ľudí, je to časovo náročnejšie – bola to pre mňa výzva. Aj keď v počiatkoch to nebolo jednoduché, postupne som prišiel na systém, ktorý mne vyhovuje. Takže teraz sa hlavne zameriavam na tvorbu nových rodín a chov matiek pre vlastnú potrebu.
Aké vlastnosti musí mať dobrý včelár? Vie sa včelárstvu naučiť každý?
V prvom rade treba veľmi chcieť. Potom naštudovať teóriu – v súčasnej dobe je veľa dostupnej literatúry, časopisov, ale sú aj včelárske krúžky pre začínajúcich. A tiež je aj včelárska škola v Banskej Bystrici. V istom čase sme robili aj prednášky v našom regióne. Na organizovanie prednášok treba obetovať nejaký čas, ktorý je v sezóne veľmi drahý, čo si nie každý uvedomí, a preto sme od organizovania upustili – no poliaľ by bol záujem, nie je vylúčené znova pokračovať. Včelár musí mať chuť sa učiť niečo nové (neustále), mať čas hlavne v období apríl – august a v období apríl-jún byť pri včelách aspoň raz do týždňa. Nemá význam kúpiť si včely, dať do záhrady a nestarať sa o ne. To bude veľmi rýchly koniec včelárenia. Treba si uvedomiť, že aj keď je včela hospodárske zviera, je to úplne iné ako iné zvieratá (sliepky, husi, ovce, kravy….). Pretože včely nemôžu byť ustajnené len doma, ale potrebujú priestor, majú dolet cca 3 km, stretávajú sa na kvetoch, takže prípadná choroba od jedného včelára sa môže veľmi rýchlo rozšíriť po ďalších včelstvách. Keď som sa naučil včeláriť ja, elektrikár :D, takže myslím, že kto má chuť a vytrvalosť to dokáže. Poznám veľa včelárov, včeláriek, aj detí vo včelárskych krúžkoch, takže žiadne obmedzenie nevidím. Ja som si pred začatím dal spraviť test na alergo, či náhodou nie som alergický, až po ňom som sa tomu začal venovať. Treba spomenúť, že spočiatku je to aj náročné na financie, jeden úľ stojí cez 100€, včely 75-150, ručný nerezový medomet 250, kombinéza 35, dymák – 15, potom ešte nejaké drobnosti…. Prípadným záujemcom viem poradiť, zabezpečiť úľ (vyrábam ich) a tiež dodať včely.
Viem o Vás, že chodievajte aj na rôzne akcie. Na aké?
Chodím hlavne na akcie, ktoré sú zamerané na regionálne produkty, nechodím predávať med po tržniciach. Zúčastňujem sa Gemerského jarmoku, Klenovskej Rontouky, Kolieska v Kokave, Mitrovania v Teriakovciach, Otvárania a zatvárania sezóny v Banskej Bystrici a ďalších lokálnych akcií. Snažím sa o propagáciu včelárstva. Spolupracujem so školou Z.Š. P. K. Hostinského v Rimavskej Sobote, kde som chodil pred touto situáciou prednášať do tried, neskôr sme zorganizovali pre deti 1.stupňa Medové raňajky. Ja som dodal med, sponzorsky prispeli ďalší producenti z regiónu – maslo, mlieko a zakúpilo sa pečivo. V triedach učiteľky s pomocníkmi z vyšších tried pripravili pečivo s maslom a medom a na chodbe som im spravil prednášku s výstavkou včelárskych potrieb, úľmi a živými včelami. Záujem bol obrovský. Počas Gemerského jarmoku (myslím, že je to možno aj 10 rokov) robím pri záhradkároch včelársku časť spojenú s výstavkou prác detí, ktoré nakreslili od začiatku roka. Tam mi zo starny školy pomáha veľmi pani učiteľka Renáta Sivoková. Pripraví témy, na ktoré deti kreslia a spolu s kolegyňami nainštalujú výstavku vybraných prác. Aby to bolo spravodlivé , každý ročník (1-4) má svoju kategóriu. Z každej kategórie dostanú 3 najlepšie práce diplom a ocenenie.
Vyrábate a predávate aj produkty? Aké?
Mávam v ponuke med kvetový, ale keďže nekočujem, včielkam ho neberiem počas sezóny, aby mali v úli vždy dostatok (aj keď veľa spotrebujú počas leta) a vytáčam až na konci sezóny – koncom júla. Tým pádom med obsahuje všetko čo kvitlo v mojom okolí od jari až do leta. Povedal by som, že ho nemám veľa, ale je chutovo výborný a bohatý na celú paletu zdraviu prospešných látok. Okrem medu predávam aj včelí peľ. Obsahuje veľa vitamínov a minerálnych látok. O jeho význame by sa dalo hovoriť veľmi dlho, ale to v dnešnej dobe nie je problém nájsť si informácie na internete.
Ďakujem za rozhovor. Viac informácií nájdete na: https://vcely.krokavec.sk
Autor: Marta Kanalová, foto: archív Milana Krokavca
