Tento sedemkilový fešák sa menuje Muro, ale majiteľ ho volá aj Maco alebo Mňau. Bude mať štyri roky a býva na desiatom poschodí v jednom z panelákov v Rimavskej Sobote. Prirástol k srdcu stredoškolskému učiteľovi Peťovi Kminiakovi, ktorému spríjemňuje život.
Samozrejme, že pánom domu je majestátny Muro. O tom som sa presvedčila počas návštevy, keď mi zhodil z poličky kabelku s foťákom. Ale vystrája aj iné vecí.
„ Muro má mlsný jazýček. Kupujem mu drahé, kvalitné granule. Ľudské jedlo nejedáva, i keď ochutnal hrozno. Raz však čmajzol klobásu. Uvaril som si ju a položil na stôl do obývačky s tanierom. Stále sa na ňu pozeral. Znenazdajky sa klobása začala sťahovať preč, pritom Mura nebolo vidno. Skrýval sa popod stolom a pomaly klobásu ťahal z taniera dole. Bol pritom ticho ako zlodej,“ smeje sa Peťo Kminiak.
O svojom mačacom kamarátovi prezradil, že je strašný maznoš, vždy chce byť s ním a spáva v posteli. Je aj „hlavným dizajnérom“ nábytku a stoličiek. Prebehne aj k susede, ktorú má tiež rád. „Muro je plemeno ragdoll, čo v preklade znamená handrová bábika. Je milým, huňatým spoločníkom pre každého. Má zaujímavú farbu seal mitted. Toto plemeno je pre svoju povahu vhodné aj na terapeutické účely,“ poznamenal Peťo Kminiak. Dodal, že kocúrik je tieto mačky sú inteligentné, majú zvyky ako pes, dajú sa vodiť na vodítku a naučia sa aj aportovať. Preto ich nazývajú „mačkopes“.
Text a foto: Marta Kanalová
