Les po daždi

Jeseň je spájaná so sychravým, daždivým počasím. Mne osobne to vôbec neprekáža, pretože každé ročné obdobie má svoje čaro. Nedávno som sa opäť túlala ako obyčajne po lese.

Bolo po daždi. Hmla zahalila les svojou sivou záclonou. Nebolo počuť ani štebot vtáčikov. Vôkol bolo Božské ticho, ktoré som si vychutnávala. Vdychovala som vôňu lesa a pozorovala stromy. Objavila som aj prastarý dub. Zaujal ma svojou majestátnosťou a krásou.

Na zemi som našla zaujímavý objekt na fotenie. Na dreve rástli huby a hýrili farbami. Kochala som sa nad rozmanitosťou, z každej strany bol tento zázrak prírody iný. Opadané lístie s kvapkami dažďa šušťalo pod nohami.

Les je naozaj zázračný. Uvedomila som si, že človek sa oň nestará ako napríklad o záhradu a vždy prekvapí svojou jedinečnou krásou…

Keď som odchádzala, na skle auta ostal list zo stromu. Vytiahla som fotoaparát a cvakla som. Takto vzniklo zvláštne foto. Bez fotomontáže a akýchkoľvek grafických úprav. Krása sa skrýva v jedinečných okamihoch, ktoré sa nikdy neopakujú…

Text a foto: Marta Kanalová