Nehladkací kocúr

Takto nespisovne sme nazvali kocúra Cinuša, ktorý k našej chate na Kurinci chodieva každý večer. Je pravdou, že sem-tam sa stane- keď má kocúrie povinnosti v inom revíry alebo kdesi zmokne do nitky kostí- tak nepríde si pre svoj pravidelný prídel paštéty s granulami.

Ale väčšinou striehne v úplnej blízkosti, a keď počuje zvuk modrej Zuzky, tak už aj trieli pre svoju každodennú porciu,

 A že prečo „nehladkací”?  To preto, že za dva roky sa ho nikto z našej famílie ešte ani nedotkol. Je buď veľmi bojazlivý, alebo skúsený s ľuďmi (ako ho prezýva sused Józsi). Raz som sa ho akože náhodou dotkol, on hneď odo mňa odskočil a zhnusene zamraučal:” Ňúúr”!

Text a foto: Viliam Vaš