Určite mnohí z vás sledovali dojímavý príbeh o legendárnom psíkovi Hačíkó (Hachiko), ktorý sa odohráva v Japonsku. Psík verne každý deň sprevádzal svojho pána na vlakovú stanicu, keď išiel do práce, a večer ho tu opäť vítal.
Keď jeho pán zomrel, čakal na neho na rovnakom mieste deň čo deň deväť rokov, až do svojej vlastnej smrti. Legenda o nesmrteľnom pute a vernej oddanosti psa k svojmu pánovi sa v Japonsku traduje dodnes.
Presne takéto plemeno AKITA INU má aj rodina stredoškolského pedagóga a bývalého rimavskosobotského poslanca Júliusa Sojku. Psíka pomenovali Boni a má už deväť rokov.
„Syn chcel najkrajšieho psíka na svete. Veľmi ho zaujal film Hačikó, ktorý sme si pozreli aj s manželkou. Napokon sme si toto vznešené plemeno zaobstarali. Je to veľmi oddaný pes k rodine, vie sa veľmi tešiť z prítomnosti členov rodiny. Čo sa týka pamlskov, najradšej má piškótku,“ prezradil Július Sojka, ktorého často vídať prechádzať sa so svojim štvornohým chlpatým zlatíčkom. Boni mu prirástol tak k srdcu, že začal myslieť aj na iné zvieratká, vrátane túlavých, opustených psíkov. Preto, keď bol posledný rok poslancom mestského parlamentu, presadzoval vybudovanie útulku v Rimavskej Sobote. V tejto súvislosti inicioval aj petíciu občanov. Jeho iniciatíva síce padla na úrodnú pôdu, pretože parlament realizáciu zámeru schválil, dokonca primátor mesta podpísal aj zmluvu s OZ Šťastné labky na realizáciu útulku. Žiaľ, projekt sa napokon neuskutočnil.
„Mrzí ma, že tu nie je útulok pre opustených psíkov. Každé väčšie mesto by malo mať takéto zariadenie, to je podľa mňa normálne. Tak ako pomáhame bezdomovcom, by sme mali pomáhať aj túlavým zvieratkám, ktoré sa vinou človeka ocitli na ulici,“ skonštatoval Július Sojka.
Text a foto: Marta Kanalová
