V areáli rimavskosobotskej hvezdárne sa nachádza čarovné miesto-astropark. Budujú ho od roku 1992, kedy sa začala výsadba drevín prakticky len z darov a z vlastnej produkcie.
Okolie budovy sa postupne zapĺňalo rôznymi druhmi drevín a menilo n malé arborétum aj vďaka nadšeniu a podpory návštevníkov hvezdárne. Jeho rozloha ja asi 1 ha a nájdete v ňom okolo 200 druhov rastlín. Nechýba ani malé jazierko. To sa vraj nafotiť nedá, to treba zažiť. Astropark je miestom príjemného posedenia, oddychu v kontakte s prírodou spojeným s možnosťou načerpať vedomosti.
„Astropark bola veľká kapitola nielen môjho života. Učil ma vnímať hlboko prírodu, tam som spoznala aj krehkosť života motýľov a vážok, neobyčajne som sa s nimi zblížila. Tam som začala fotiť makro živé, neskôr aj farebné pavučiny, ľady i zamrznuté bubliny. V astroparku sa diali magické príbehy, ktoré som písala. Z toho miesta sa stala čarovná mystická záhrada. Často som mala pocit, že len ja mám od nej kľúče a zvolila si ma za svojho rozprávača, Lebo vždy som v nej objavila niečo, čo nikto nevidel,“ prezradila známa fotografka Danka Rapavá, ktorú poznajú mnohí z rimavskosobotskej hvezdárne.
K tomu, aby sa astropark stal čarovným miestom, však bolo treba niekoľkoročnú prácu, ktorú odviedli pracovníci hvezdárne. Danka prezradila, že spočiatku tam sadili okolo plotu borovice, ale kvôli suchým letám a koseniu nikdy neprežili. Až v roku 1992 sa definitívne rozhodli, že tam bude park.
„ Niektoré semienka či malinké kríčky, najmä rododendrony, sme si doviezli z parkov pri hvezdárňach z Čiech. Iné sú spomienkou na expedície v zahraničí. Takže, je to taká živá história. Výsledkom bolo, že sa do astroparku postupne nasťahoval život. Na vyprahnutom, vysušenom kopci to začalo intenzívne žiť. A inšpirovali sa susedia v dolnom paneláku, tiež sme im dali sadenice a celá tá časť sa začala kultivovať. Ľudia, ktorí navštívili toto miesto dávno, ho nespoznávali. Aj vzduch už voňal po lese, vyspevujú tam drozdy, klíma je iná ako predtým. Dažďovú vodu sme chytali do sudov i jazierka, všetok bioodpad kompostovali a bol tam od začiatku aj bylinkový záhon,“ prezrádza Danka Rapavá, ktorá má veľa príhod s prírodou v astroparku. Objektívom svojho fotoaparátu zvečnila aj šišku, v ktorej rástol nový život. Bolo to ako nekonečný živý film o živote a smrti. Jej pozornosti neušla ani ďalšia šiška, z ktorej priamo rástli stromčeky. Ale to je už iný príbeh. Vtedy si doniesla šišky z arboréta a zabudla ich v sáčku. Spomenula si na ne o tri dni a oni už klíčili. Vybrala ich a jeden stromček prežil. Dnes má asi tri metre. Danka si vždy spomenie na túto príhodu, keď ide okolo.
„Veľa stromov je zo semien alebo malinkých semenáčikov. Tak vznikla aj mirabelkova aleja pred hvezdárňou. Na jar sú tie červenkasté stromy obsypané kvetmi. Semenáčiky sme si doniesli z amfiteátra od pána Hirka, kde rástli ako malinké semenáčiky z kôstok. On bol veľký milovník prírody a tiež vybudoval tamojší okolitý park. Keď mal niečo zaujímavé, vždy prišiel za nami. Tak nám mnohé stromy pripomínajú priateľov. Iní nám zas darovali malé stromčeky. Takže, park je aj živým parkom priateľstva,“ povedala na záver Danka Rapavá. Dodala, že na tomto čarovnom mieste nájdu návštevníci aj info tabuľu Príbeh astroparku, aby si mohli prečítať, ako sa rodil.
Text: Marta Kanalová, foto: Daniela Rapavá
