Papagáj ara hlučný spoločník

Daniel z Rimavskej Soboty mal od detstva k zvieratkám pozitívny vzťah. Prezradil nám, že ich obľubuje všetky. Na zadnom dvore mu pobehuje mačka, ale aj husi.  Nám však učarovali papagáje vo volierach.

Škrekot to bol síce riadny, keď zbadali cudzích, teda nás z redakcie Naše zvieratko, ale boli nádherné. Majestátne ary modré – párik, pochutnávajúci si na orechoch. „Ary sú veľké papagáje, dožijú sa 60, aj vyše 70 rokov. Ten, kto ich chce chovať, si musí uvedomiť, že takéto papagáje sú na celý život. Sú veľmi hlučné, sila ich hlasu je okolo 120 decibelov. Vedia pískať, ale sa aj medzi sebou zhovárať. Používajú pritom slová: Čo robíš? Čo je to? Čo chceš?,” prezradil Daniel, ktorý chová aj ary vojenské, zelenokrídle i modrožlté.  

Dodal, že takéto veľké papagáje sú náročné na chov. Jednak sú na svojho majiteľa naviazané, takže im treba obetovať čas. Na druhej strane si vyžadujú aj  kvalitnú stravu. Daniel pre tieto operence kupuje špeciálne krmivo, ale dopraje im aj zeleninu, ovocie, vaječnú zmes, potrebné vitamíny i minerály. Jedia aj hrušky, jablká, cviklu, banán, jarabinu, mandle, lieskovce, detské piškóty, čierne, vlašské i pekanove orechy.

Vo voliere majú rôzne drevá, aby si obrusovali zobáky. A ara má teda silný zobák, keď dokáže lúskať orechy. Takže, pred týmito vtákmi treba mať rešpekt. Nečudo, že má Daniel rukavice, keď ich kŕmi. Okrem týchto najväčších operencov na planéte, chová vo volierach aj menšie spevavce: andulky, amazoňana zelenolíceho, papagája kráľovského a iné druhy.

Text: Marta Kanalová, foto: autor, archív Daniela