Divé zvieratká sú milé, kým sa na ne dívate z diaľky, alebo sú iba neaktívne či neútočiace. Ale v čase, keď riešite vážnu životnú situáciu a zvieratko (v našom prípade bocian) si začne vybavovať svoju základnú potrebu, tak radšej utekajte!
Pod dnes už neexistujúcim komínom našej školy, v jedno krásne a slnečné júnové ráno na dielenskom dvore, som dumal nad svojou praktickou maturitnou skúškou z elektrotechniky. Naťahal som káble a ich konce zatĺkol do zeme a druhé zas´ zapojil na ohm-meter. Ale keďže to nie je článok na elektrostránke, tak vás uchránim pred detailnými odbornými termínmi a pokračujem samotným bocianím príbehom! Pretože to je o bocianoch v hniezde na školskom komíne.
Komisia došla ku mne v stanovený čas, začali ma skúšať a preverovať namerané hodnoty odporu hromozvodu (dnes je to už bleskozvod). Triedna učiteľka Betka zostala stáť pod prístreškom. Aj som sa čudoval, že ju moja odpoveď nezaujíma…
Predseda i skúšajúci z komisie zato podišli pod komín a nahli sa nad moje prípravy. V tom momente sme na svojich sakách (ja na montérkach) zacítili a na papieroch aj videli zeleno-hnedý poprašok. Obaja skúšajúci rýchlo odskočili od komína a zabehli pod prístrešok, kde stál zvyšok komisie a aj moja predvídavá triedna učiteľka Betka. Ja som len stiahol čiapku hlbšie do čela a zošitom som chránil ohm-meter pred neočakávaným bombardovaním.
Po nálete som síce vyzeral ako zelená bodkovaná lopta, ale predseda komisie ma hneď pochválil za hrdinský postoj pri ochrane štátneho majetku- vtedy drahého meracieho prístroja! Samozrejme, tým bola moja maturitná skúška u konca, ale pred záverečným vyhodnocovaním som musel absolvovať teplú sprchu i s riadnou dávkou dezodorantov. Pri hodnotení priebehu maturity sa rehotala nielen trieda ale aj celá komisia.
Text: Viliam Vaš, foto: Pixabay.com
