Príbeh o kohútikovi – chrchúlikovi

Môj otec Pavel Kantárik z Hrachova má okrem včelárstva v obľube aj chov sliepok na vajíčka. Veď na dedine to býva zvykom. Ku sliepočkám chcel patrične zaobstarať aj pekného kohútika.

Napokon majiteľ doniesol operenca ku nám domov. Kohútik bol urastený, pekný, ale štíhly, veľmi vychudnutý. Nazvali sme ho chrchúlik a mysleli si, že z neho nebude nič. Keď ho otec dal ku sliepkam, tak ho začali ďobať a skákať na neho. Musel ho teda odlúčiť, aby trošku zosilnel. Tak sa aj stalo.

Po dvoch mesiacoch bol z chrchúlika krásny a jedinečný kohút. Nastal však problém, pretože väčšinou skákal na jednu sliepku, pritom ich bolo šesť. Zrejme sa mu zapáčila. Ona, chudera, však už nemala na chrbte ani perie.   

A tak mi otec hovorí, či viem kohútika predať, pretože v opačnom prípade ho zareže a bude z neho polievka. Chcela som tomuto krásavcovi zachrániť život, a tak som ho predala. Krutému osudu sa však nevyhol. Na novom mieste mal síce dostatok sliepok, ale majitelia ich zabudli s kohútikom zatvoriť. Prišla líška, ktorá podrhla všetko živé. Bolo mi veľmi ľúto, že kohútik takto skončil. Ale to je život vo zvieracej ríši…

Text a foto: Vierka Ľuptáková, Hrachovo