Pes je vraj najlepší priateľ človeka. Život už niekoľko rokov spríjemňuje aj Peťovi Kunštárovi z Chyžného a jeho kamarátovi Mišovi. Obaja bývajú v Bratislave. Ich psík Leo je kríženec jack russel a pappilon.
„Leo bol darček pre moju mamu a oca, aby nesedeli v panelákovom byte v Revúcej. Má osem rokov a už dlhší čas sa o neho staráme s kamarátom. Predtým sme mali Ginu. S Mišom sme ju našli vychudnutú túlať sa na ulici. Niekto ju vyhodil. Zľutovali sme sa nad ňou a poskytli jej domov. Neskôr sme zistili, že ide o vzácne plemeno, ktoré sa u nás bežne nechová. Gina bola japonský chin, nazývaný aj japončík alebo japonský španiel,“ začal svoje rozprávanie Peter Kunštár, ktorý 16 rokov pracuje v bratislavskej nemocnici, momentálne v covidovom odvetví.
Dodal, že keď zomrel Mišov otec, Ginu podarovali jeho mame, pretože smrť jej manžela ju veľmi zasiahla. Štvornohú kamarátku si tak obľúbila, že napokon u nej zostala, kým nezomrela ako 12-ročná. V čase, keď robila Gina spoločnosť Mišovej mame, obom kamarátom psí spoločník chýbal. A tak sa začali starať o Lea, ktorý trávi väčšinu času v Bratislave. Pravidelne cestuje aj k Peťovým rodičom do Revúcej. A cestovanie miluje.
„Lea majú všetci radi. Sú s ním síce starosti, hlavne s venčením, ale aj radosti. Rád chodieva pod paplón. On je taký podpaplónik,“ hovorí Peťo Kunštár, ktorý vždy venuje 2 percentá zo svojich daní útulkom pre zvieratká. Jeho kamarát Mišo zas nakupuje granule pre útulky.
A tu je Gina
Text: Marta Kanalová, foto: archív Peťa Kunštára
