Margaréta Tholtová je umelecká duša. Býva vo Vyšnej Pokoradzi, v mestskej časti Rimavskej Soboty. Výtvarnej tvorbe sa venuje od svojich 7 rokov, keď nastúpila do vtedajšej Ľudovej školy umenia na výtvarný odbor.
Aktívnejšie však tvorí od roku 2008, pričom má za sebou niekoľko výstav. Väčšinou sa konali v Rimavskej Sobote, vo Vyšnej Pokoradzi či v Maďarsku.
„Čo ma inšpiruje? Dá sa povedať, že všetko. Ale skôr by som povedala, že samotnú tvorbu, jej myšlienku nechávam na náhodu, ale ak ide o portrét, tak je to už dané samotnou predlohou,“ prezradila rodená Soboťanka, ktorá sa momentálne pripravuje na svoju tretiu autorskú výstavu.
Na otázku, aký má vzťah k prírode, odpovedala: „ Povedala by som zdravý (smiech), keďže som od malička bola vedená láskou k prírode. Otec bol totiž lesník a poľovník. Pozitívny vzťah mám aj ku zvieratkám, lebo sme mali doma poľovníckych psov – duriča a stavača. Sliepky, mačky, takisto, ako to už pri dome býva zvykom. Momentálne máme psa a sliepky. Psík sa volá Fredy a má šesť rokov.“
Margaréta Tholtová chodieva na prechádzky sporadicky, pretože samotné bývanie je vlastne obklopené prírodou. Rada zájde s manželom na hríby a ryby. V jej tvorbe možno nájsť aj prírodné motívy. Zaujímavá je olejomaľba Zrod sily. Ako vznikla?
Ako podpredsedníčka výboru mestskej časti s jednou VPP-čkárkou vytvorili kvetinovú hriadku. Vznikla na mieste pri jarku, kde rástli len invazívne buriny. Margaréta Tholtová pracovala bezodplatne, len v rámci osobnej iniciatívy, ktorej myšlienka je práve zachytená v spomínanom obraze Zrod sily.
„V hriadke je vyše desať druhov trvaliek, ktorými mi prispeli aj kamarátky z obce, niektoré som dala aj ja. Sú tam kosatce modré, kráľovské, pivónie, narcisy, čemerica, modrice, prvosienky a iné rastlinky. Našim cieľom bolo, aby sme v obci zachovali malý genofond rastliniek. Krokodíl, skôr pokoradzská jašterička, do ktorej tvaru sú kvety vysadené, má predstavovať skĺbenie myšlienky z filmu krokodíl Dandy s liečivými kamennými ružami a slnkom, oddychom. Môže sa to vnímať aj ako rozdiel vo videní i chápaní dediny a mesta,“ poznamenala výtvarníčka.
Text: Marta Kanalová, foto: archív M. Tholtová
