Polodivá či polodomestifikovaná mačka Cina chodí k nám do záhrady na Kurinec pravidelne už tretí rok. Predvlani jej potomstvo zachraňovala Marta pred oslepnutím. Kocúrikovi Kin-kongovi, potom Cinuške a Bodke natierala očká čajom z očianky.
Vlani ju však dal jej pôvodný gazda vykastrovať, aby už nerozširovala ďalej na svoje prípadné potomstvo vírusmi napadnutý genetický fond. Odvtedy je však Cina akási malátnejšia. Už nie je taká rezká či svižná. Lebo predtým vybehla na višňu ako strela. Je pravda, že teraz v zime je tučnejšia, lebo však poznáte mačky… Jedia iba raz denne, ale vždy! A ešte okrem toho, všade ju kŕmia, lebo vedia, že gazdiná chodí do Nemecka a Cina zostáva taká polodomáca. Teda, chodí ku gazdovi, ale ten sa sem-tam spolieha na dobročinnosť susedov.
Aj terajšiu zimu je každý deň varená-pečená v našej záhrade a často nás už čaká pred bráničkou. Ako som písal v inom článku (a dokazoval to aj fotkou) , tak veru, v našej záhrade asi už tretí mesiac ani slniečko nezavíta kvôli vysokým topoľom pri rybníku. Sneh zostáva (ešte aj ten prvý- novembrový) niekedy aj do konca apríla! Keďže, Cina je celý deň vonku, tak využíva každú príležitosť na ohriatie sa. Často znenazdajky vyskočí spomedzi kríkov a šup ju- rovno pod výfuk alebo motorový priestor Zuzky (ako volám moje Suzuki). Niekedy ju musím odtiaľ vyháňať, lebo už sa mi párkrát stalo, že po naštartovaní vyletel spod auta nejaký chlpatý blesk. A často mi auto zaváňa po mačke, keď idem do autoumývarky…
Text a foto: Viliam Vaš
