Empatický psík

Bol víkend a trápila ma jedna nepríjemná situácia. Napriek tomu som sa vybrala na dohodnutú návštevu. Nechcela som ju zrušiť, pretože som ju dlho odkladala.

Keď som sa po družnom rozhovore s kamoškou, kedy som na chvíľu zabudla na to, čo ma zranilo, vracala domov, znova sa mi všetko vynorilo v hlave. V slabej chvíli som nedokázala udržať slzy. Ako tak prechádzam popri jednom z rodinných domov, zbadám pri plote psíka, ktorého vždy pohladkám, keď tadiaľ prechádzam.   

Pozrel sa na mňa modrými očkami a vystrčil hlavu cez dieru v plote. Ako obvykle, začala som ho hladkať. Vzápätí mi začal olizovať tvár, po ktorej stekali slzy a položil labku na moju ruku. V tej chvíli som vedela, že to nádherné zviera so mnou súcití. Usmiala som sa a neustále sa mu prihovárala. Milý psík. Škoda, že nie je mojim  spoločníkom. Som mu vďačná za to, že mi pomohol prekonať smútok…

Text a foto: Marta Kanalová