Čakajú na jar

Očividne, už každý z nás (možno s výnimkou fanatických obdivovateľov zimných športov) očakáva príchod najkrajšieho obdobia roka.

To je vtedy, keď začiatkom jari najprv vykukne spod topiaceho sa snehu zelená trávička, neskôr začnú pučať kríky i stromy a nakoniec, každý z nás zacíti závan nesmelého vlažného a z juhu smerujúceho vetríka. Začíname mať pocit, že sa konečne prebúdza príroda.

Tento rok si však teta Lada troška privstala a začala si robiť make-up včasnejšie oproti iným rokom. Aj na známom salaši vo Veľkých Teriakovciach už vybehli na pašu somáriky i lamy. Aj keď ich majitelia stále dokrmujú uskladnenou poživňou, už kopytníky nepohrdnú čerstvou púpavou z vašich rúk.

Aj ja osobne som sa o tom presvedčil, že čerstvé už považujú za chutnejšie. Lebo, zbadajúc zelenú farbu, somáriky hneď nechali seno-senom a dobehli až k ohrádke, k ponúkanej dobrôtke. Aj lamy sa vydali smerom na mňa, ale pred tými mám už roky rešpekt. To od doby, keď ma jedna z nich ohrdla a podávanú trávičku ohundrala. Čo ohundrala! Zapľula mi rovno do tváre. Aj teraz si ma najväčšia prezerala a pravdepodobne rozpomínala sa asi, že odkiaľ ma pozná… 😀

Text a foto: Viliam Vaš