Vojna kocúrov

Nie, nejde o vojnu v našom susedstve, ale o skutočnú vojnu dvoch kocúrov v našej záhrade na Kurinci. Jeden z nich je „náš“ Cinuš, ktorý k nám chodí k mištičke pri chate už tretí rok. Ten druhý, silnejší a divší je Divý (ako sme ho nazvali ešte vlani, keď sme ho náhodou zazreli pri tej istej miske). A očividne (aspoň podľa ich sebavedomého správania), obaja chodia pravidelne pre svoju elemóžiu (ako granule nazvala horná suseda).

Minule som na parabole ladil ukrajinské vysielače na Astra 4,8°E (pre satelitných fajšmekrov) a zrazu počujem detský rev. Najprv som si myslel, že susedov syn je vonka v kočíku na čerstvom vzduchu a už prišla jeho hodinka kŕmenia. A keďže ten srdcervúci vzlyk hodnú chvíľu neprestával, tak som vykukol z okna a … a čo nevidím! Dve mačky v sebe zakliesnené ako dvaja džudisti pri Ne-Waza (v boji na zemi). Jedna z nich kvíli a druhá vrčí ako tiger. Obe zahryznuté tomu druhému v krku.

Rýchlo vyťahujem mobil a fotím pár záberov. Avšak, vidiac nerozhodný stav a zosilňujúce sa ryčanie oboch bojovníkov, otváram okno a po oboch kocúroch revem aj ja ako generál. Na vojenský pokrik obaja pustia svojho protivníka a utekajú do protiľahlých kútov záhrady, jeden k plotu a druhý k skládke susedovho dreva.

Text a foto: Viliam Vaš