Vtáčiky nepomrzli

Už roky kŕmime vtáčkov na záhradnej višni na Kurinci. A už si na to malé operence aj zvykli. Väčšinou sa objavujú na višni iba dvakrát do roka- koncom júna, keď dozrieva skoré ovocie, a potom celé zimné obdobie.

Vlani spevavce už „dokvitli“ koncom septembra a sused hneď prorokoval, že bude tuhá zima. Chvalabohu, zatiaľ mu táto predpoveď nevyšla (ak nepočítam tuhšie kurinecké noci). Ale zato, teta Zima ešte nepovedala svoje posledné slovo. Každý deň preberá svoje žezlo najmä v noci a veru, teploty klesajú ešte aj teraz začiatkom marca až na -7°C. Vtáčikom potom nezostáva nič iné, iba sa cez deň riadne nakŕmiť na lojových guľkách alebo na slnečnici v kŕmidle.

V túto, ešte stále prebiehajúcu zimu, našťastie napadlo veľa snehu iba raz v decembri. Snehová pokrývka však vydržala v tôni vysokých kurineckých topoľov takmer mesiac. V Rimavskej Sobote sme už v januári ani nevedeli, čo je to súvislá biela pokrývka, ale zato pri chate- tesne pri rybníku- je teplota stále nižšia o 2-3 stupne ako v meste. Aj v meste sme kŕmili malé vtáčiky. Dokonca tie rozmaznanejšie chodia na slnečnicu ešte aj v apríli. Na kurineckej višni sa počas tuhých mrazov zlietavali, okrem malých sýkoriek, stehlíkov a vrabcov aj väčšie operence ako drozd, sojka, ďateľ a iné- mne neznáme druhy.

Text: Viliam Vaš, foto: Andrea Vašová, Marta Kanalová