Keď som počas letných prázdnin na strednej škole brigádoval ako závozník, tak môj starší kolega Ďusi nám v aute často hovorieval svoje zamotané životné príbehy. Najzaujímavejšie príbehy boli tie z väzenia, alebo tie, keď sa pokúšal každú zimu dostať na teplé miesto, aby doma nemusel drahými briketami vykurovať byt. Neskôr, keď už vyčerpal svoje bacharské historky, tak prešiel aj k svojmu kostrbatému domácemu životu.
Bežne ženy, najmä staršie od seba, nazýval „ňaňa“. A tak aj suseda od vedľa bola každé ráno namiesto pozdravu častovaná bodrým: „No, mi van nyanya?“ Ale ňaňa bola predsa z jeho strany troška uctievaná. Lebo, kým Ďusi trávil zimnú dovolenku v nejakom nápravnom-výchovnom zariadení nižšieho stupňa, tak ňaňa mu polievala kvietky, sem-tam aj upratala neupratateľný byt. Po poslednom návrate z chládku (presnejšie, z teplejšieho miestečka ako jeho byt) dostal po prepustení od jedného bohatého spoluväzňa papagája. A nie hocijakého! Rovno aru- zrejme druh z najdrahších a najučenlivejších papagájov. Potom Ďusko dostal robotu ako predtým a znova chodil na nočný rozvoz mlieka. Keďže chudina ara, nemohla zostať každé ráno zakrytá plachtou v kúpeľni, tak Ďusko dal kľúče od bytu svojej susedke ňaňe, aby nakŕmila jeho arku.
A tak, ňaňa prvé ráno podíde k Ďusovej rohožke a začne otvárať potichučky dvere (mysliac si, že opusteného bytu). Vtom spoza pootvorených dverí nejaký chrapčavý hlas na ňu zahučí: „Sia fasikám!“ Rýchlo vycúva von a zabúcha na dvere. Potom, pri svojich dverách sa ňaňa spamätá a beží po ešte stále zasunuté kľúče v Ďusových dverách. A pritom počuje ďalší chrapľavý škrekot. Chvíľu aj váha, či zavolá políciu, veď Ďusi je riadne číslo- to predsa každý sused vie! Potom si uvedomí, že ona linku nemá a k susedom vo vedľajšom vchode by mohla byť aj nebezpečná cesta popri Ďusovom byte…
Takmer celé dopoludnie postáva pri „kukátku“ na dverách a sleduje Ďusov príchod. Akonáhle ho tam vo dverách zbadá, tak ňaňa spozornie a čaká čo sa bude diať. Nič nové, iba hučanie spoza dverí sa niekoľkokrát opakuje : „Szia faszikám!“ Tak už osmelená vychádza von a smeruje k Ďusovi, keď tu zaznie mohutné: „Szia nyanya!“ Tentoraz však z úst Ďuska. 😀
Text: Viliam Vaš, ilustračné foto: Pixabay.com
