Hubové skaly

Tak som nazval zábery, ktorý ešte na jeseň v blízkom lesíku urobila majiteľka www.nasezvieratko.sk. Možno, keby som sa tam bol prechádzal,  tak by som na túto prírodnú zásobáreň ani nenatrafil.

Vždy sa mi sestra vysmievala, že nenájdem žiadnu hubu v lese. Ba dokonca, vraj, keby som aj zakopol o nejakú vysokú bedľu, tak by som ju ani nezbadal! To je všetko pravda, ale zato som bol vždy veľký konzument lesného mäsa, ako som nazval lahôdky v podobe hríbov- kuriatok, kuriatok alebo už aj zmienených bedlí.

Zato, nikdy som nekonzumoval mne neznáme huby- aj keby boli stokrát chutnejšie ako tie klasické jedlé. Aj tieto, na Hubovej skale- možno vynikajúce kulinárske pochúťky- by som zjedol až po odkonzultovaní s odborníkom. Veru, kdeže sú tie časy, keď môj ocko s atlasom hubára triedil na deke svoj zberateľský úlovok! Vtedy som dôveroval jeho výberu jedlých húb. A možno, aj tieto na zábere Marty Kanalovej, boli jedlé. Ale to sa už nedozviem, lebo na jar je už táto „špajza“ isto dávno vyprázdnená lesnými zvieratkami…

Text: Viliam Vaš, foto: Marta Kanalová