Keď sme sa minulý rok v lete nasťahovali do nového bytu s balkónom, skúsili sme naň dať drevené vtáčie kŕmidlo. Nikto sa v ňom ale neukázal, a neskôr kŕmidlo začalo aj hniť, tak sme ho vymenili radšej za plastové, ktoré sa dá aj lepšie čistiť.
Na jar sme si na zábradlie povešali aj kvetináče s kvietkami. Zrazu k nám začala chodiť aj jedna sýkorka. Dali sme jej meno Hary. Občas prišla aj s kamošom, ale väčšinou sa objavovala sama. Tešila sa lúpanej slnečnici, ktorú som sypala do kŕmidla. Chodí k nám viackrát za deň. Prekvapilo nás, keď sme zistili, že občas krmivo zanáša na vedľajší balkón k susedovi. Ten tam má nasadené aj ihličnany a nainštalované kŕmidla a rôzne vtáčie búdky, tak možno tam počas dňa aj prebýva, pretože jej to pripomína prirodzený domov.
No Hary nie je náš jediný návštevník. Jedného dňa sa k nám prišli pozrieť aj dve divoké holuby, vraj hrivnáče. Prišlo nám, že sú to pár, samec a samička, vždy prišli aj odišli spolu. Keďže k nám nechodia často, vždy sa potešíme, keď nás poctia svojou návštevou. Priateľ pre nich vyrobil aj jednoduché kŕmidlo z plastovej misky, do ktorej navŕtal otvory a skrutkami primontoval k zábradliu. Tiež sme kúpili aj veľké napájadlo, kde sa môžu vtáčiky v dobe veľkých horúčav osviežiť.
Veľa ľudí holuby nemá rado, hlavne preto, že im špinia balkón. Mne to neprekáža, po prvé, zatiaľ to nie je nič strašné, čo by sa nedalo zvládnuť, a po druhé, keby to už bolo naozaj nezvládnuteľné, tak sa vždy dajú urobiť opatrenia, aby k nám prestali chodiť. Nechápem ľudí, ktorí namiesto toho, aby si svoje balkóny pred holubmi zabezpečili, ich buď chcú otráviť alebo sa ich rovno pokúsia zabiť. Veľmi ma z toho bolí srdce, keďže mám úctu ku všetkému živému. Zabúdajú na to, že sme to my, ktorí sa na Zemi rozťahujeme a berieme zvieratkám ich pôvodný domov.
Autor: Lea Szabóová, Brandýs nad Labem
