Moji žiaci sa ma počas Dňa Zeme, či ideme znova, tak ako vlani, zbierať odpadky do Májovky. Chvíľku som aj váhal, či dobre počujem, ale potom som si spomenul na názov Mestskej záhrady v Rimavskej Sobote spred 30-tich rokov- Májová záhrada. To bude asi ono.
Ale žiaci pri vstupe na plážové kúpalisko mi tiež tvrdili, že už aj toto je „májovka“. Nehádal som sa s nimi: Keď májovka, tak májovka! Ale radšej som si išiel počas prestávky pofotiť stromy v Mestskej záhrade- teda, v skutočnej Májovke.
Keď som ich tak fotil, tak som si uvedomil, že po niektorých duboch či gaštanoch som liezol ešte ako chlapec so spolužiakmi z poobedňajšej družiny (dnešného školského klubu). A na margo veku tých starých stromov som aj pred žiakmi utrúsil poznámku. Však mi aj jeden zo žiakov na ňu primerane odpovedal: „Pán učiteľ, vy ste už dosť starý, však?“ A ja na to: „Niektoré stromy okolo nás sú moji dedovia, tam ďalej pri potoku bratia a tu, pri ihrisku, deti aj vnuci.“
Tie vysokánske pri kurtoch sú dokonca hniezdiskom vrán a ďalších krkavcov. A porozprával som aj smutný príbeh ich presťahovania z bývalého detského ihriska na Kraskovej ulici. Prvýkrát zmĺkli od rána, keď počuli tragickú príhodu jedného z pilčíkov. Unisono však tvrdili: „Mali nechať vrany na pokoji tam, kde sú!“
Najviac ich však zaujala téma: Gaštany a potvorky. Tu som im porozprával o domácej úlohe z 3. ročníka základnej školy. Tá znela- Vytvorte zvieratko z gaštanov. Mne sa to nijako nedarilo, a tak som vytvoril svoje zvláštne potvorky- malý čertík, stonožka, jednorožec a pod. Žiaci hneď začali hľadať nejaké gaštany…
Text a foto: Viliam Vaš
