Lamiatko už behá a cicia

Mláďa dvoch lám na známom teriakovskom salaši ja také zlaté, že aj zdrobnenina Lamiatko mu medzi nami návštevníkmi prischlo ako meno. Teda, oficiálne netuším, aké má meno, a či už vôbec má, ale my sme s dcérou Andrejkou jej hneď dali takéto nekalendárne meno.

Pri našej nedeľňajšej návšteve salaša sme boli už pri bráne prekvapení pohľadom na ihravé mláďatko lamy. Čierne Lamiatko behalo dookola pod pozorným pohľadom párika lám. Najmä samec, s výstražným bučaním, dával najavo: Pozor, to je moje kozľa! A malé „kozľa“ zrejme vyhladlo po výdatnom poskakovaní a pribehlo k lamičke a začalo samostatne cicať maminkine mliečko.

Keď sme odchádzali zo Salaša vo Veľkých Teriakovciach po večeri domov, tak sme ešte skontrolovali „naše“ milé mláďatko. To už, unavené a zmorené teplom, ležalo pri mamine a ocko ju znova bedlivo chránil pred našim zvedavým fotoaparátom. Ale napriek varovným zvukom sme sa priplazili bližšie a zvečnili si zlaté mláďatko.

Text a foto: Viliam Vaš