Ježko- návšteva u mačiek

Už vyše dvoch rokov kŕmime pravidelne dve mačky. Najmä v zime, ale jednu aj v čase, keď gazdiná Eva pracuje v Nemecku. I keď  v lete obmedzujeme kŕmenie iba na jedno večerné- však, nech si polodivé mačky hľadajú aj nejaké tie myšky. Predsa sa len uľútostíme najmä nad bezprizorným kocúrom Cinušom a hodíme mu do tanierika nejakú tú maškrtku.

Aj toť, pri supersplne Mesiaca som si spomenul, že Cinuš tu ešte nebol pre svoj doplnok stravy, A tak som mu nakrájal trocha plesnivca- syra, ktorý aj ja zbožňujem. Po naplnení Cinušovho tanierika (druhý patrí Cine) som si sadol ku kompu a začal som si četovať s kamarátmi.

Za chrbtom počujem divný šramot, ako keby si niekto posúval tanierik spod vyvýšeného pareniska. Tak sa opatrne obzriem, ale nevidím nič, lebo ešte Mesiac nepreskočil vysoké topole pri rybníku. Idem dnu po baterku a šuchot neprestáva, aj keď vychádzam von. Zboku si posvietim pod parenisko, aby som nevyrušil „mačky“.

Avšak na moje prekvapenie do stredu hľadáčika mojej baterky sa dostáva iný hosť večerného kŕmenia. To malý, asi tak 12 až 15-centimetrový, ježko si posúva tanierik so syrom ku koncu chodníka k odkvapu. Znova rýchlo bežím do chaty- tentoraz pre foťák. Kým sa vrátim, po syre už ani stopy: Och, ty jeden žrútik! K počudovaniu, ježko Dežko sa nikde neponáhľa a spokojne si odfukuje pod vyvýšeným záhonom.

Text a foto: Viliam Vaš