Keď sme chodievali v druhom ročníku strednej školy na prax do kravína (nechápem dodnes, prečo sme tam museli ísť my mechanizátori!), tak dvoch kamošov Tiba a Vila strčili rovno do chovne mladých býkov! Lebo ostatní boli padavky a chceli iba medzi kravy-matky s teliatkami.
Večer unavený, sadám si k telke a pozerám televízne noviny (už vtedy ma zaujímala politika 😀 ). Zrazu spozorniem, ukazujú záber z tradičného behu býkov v Pamplone (Španielsko). Zrazu, niečo vo mne svrbí…
Na druhý deň znova v „býkovni“ (ako sme premenovali teľatník malých rohatcov) sa rozpomínam na Pamplonu. Akoby nie, aj Tibo niečo ševelí: „Videl si ten beh v paplóne?“ Hneď mi zapína, že dnes bude určite zážitok behu- ako poznám Tiba. To sa s ním skoro každý deň dialo nejaké „paratenie“. Triedna Betka nás však aj vždy vyštičkala za vlasy za naše kúsky.
Najprv Tibo skúša latu na povzbudenie „šľachtického býka“ (náš názov namiesto plemenného), ale Tóno nereaguje, iba bučí. Potom skúša špicák do boku (no, dnes by nás zavreli za týranie zvierat!), ale Tonko len zaručí niečo neľudské. Potom ma Tibko posiela do šatne, aby som „čmajzol“ nejaké červené. Prinášam červené trenky ktoréhosi ošetrovateľa a hneď ich vyvesí na rohy Tóna. Ten znova zlostne ručí a veľkým oblúkom trenky letia do chodbičky teľatníka.
Tibovi sa scéna máli, zrejme čakal nejaký beh ako v „paplóne“. A tak chytí prvé náradie- vidly a pichá Tonkovi do „veľmo citlivého miesta“ (ako neskôr na koberčeku u zootechnika opisoval gule Tónka). No, Tónkovi nebolo viac treba! Odtrhne sa z reťaze ako blesk a rohami mieri rovno na nás dvoch. My dvaja tiež neleníme a trielime úzkou chodbičkou plece-pri-pleci. Na chrbte cítime dych Tónka a v ušiach jeho strašný rev! V ostatnej chvíli skáčeme jeden na jednu, druhý na druhú stranu konca chodby. Tibor len jachce: „To je beh, skoro ako v paplóne!“
Tónko pokračuje vo svojom rušaní až kým nenarazí na bránu stajne. Tá obrovským oblúkom letí do pol dvora, takmer k nohám zootechnikovi a kŕmičovi. Najprv obaja nadávajú ako pohania: „Do pi…, čo sa s tým poje….. býkom od rána deje!!!“. Ale keď uvidia za vyvalenými vrátami stajne dve vyľakané oči, hneď pochopia, koľká bije. „Tak to vy dvaja zasrani! To vy je…ete Tona od rána!“ A skončili sme na koberci a zavolali do školy, aby nás zobrali preč, lebo nás rovno pozabíjajú. Dodnes s Tibom spomíname na „Beh v paplóne“.
Text: Viliam Vaš, ilustračné foto: Pixabay.com
