Rodina Bahledových má v Sušanoch doslova mačacie kráľovstvo. Sú to ľudia s dobrým srdcom a zachránili niekoľko túlavých stvorení. V súčasnosti majú sedem mačiek: Liliku, Teodora, vonku sú Leuška, Karol, Riško, Edko a Černoško.
„V Sušanoch bývame 29 rokov, vždy sme mali mačky, ale len vonku. Pred vyše jedenástimi rokmi sme si kúpili perszkú cicu Liliku. Veľmi som túžila mať dnu mačku, ktorá bude stále pri mne. Pred troma rokmi pri sestre v susedstve boli mačiatka. Boli veľmi plaché a v zlom stave. Tigrované mača som odchytila, jedla veľmi ťažko, mala som dohryzené prsty, ale neopustila som ju. Dlho bola zavretá, lebo bola chorá. Trvalo jej dlhšie, kým bola prítulná. Teraz je z nej veľké mojkadlo, ale cudzích sa bojí. Volá sa Leuška,“ povedala Adriana Bahledová.
Dodala, že v dedine pri obchode sa stále potulovali mačky. S Lilikou chodieva každý deň na prechádzky a mala odsledované, aké mačiatka sa narodili. A tak zachránila Teodora. Pani Adriana hovorí, že to bol divoch, reval celú cestu domov, plachosť mu síce ostala stále, ale je prítulný, lenže rýchlo sa zľakne. Ďalšiu mačičku, ktorú vzala takmer polomŕtvu z ulice, dala sestre aj s neterou. Už je z nej pekná slečna.

„Pred Vianocami sme z ulice doniesli Riška s veľkým svrabom a o dva dni nám niekto prehodil do dvora tigrovaného Eda. Ten sa ráno tváril, keď sme ho videli, akoby u nás žil, tak aj ostal. Zať doniesol bieleho Karola lebo detí s ním hrali volejbal nemohol sa na to pozerať. Posledný, Černoško, sa tu zjavil aj s bratom. On je taký divý, občas sa nechá pohladiť, jeho brata sme odniesli do Veľkého Krtíša a má sa tam dobre,“ prezradila Adriana Bahledová, ktorá sa vždy zľutuje nad zúboženým mačaťom. Hovorieva, že tieto stvorenia pôsobia ako antidepresívum.

„Večer s nami zaspávajú na nohách, na hrudníku, hľadajú nás, hľadajú ruky, aby sme ich hladkali. Majú škrabadlá a množstvo hračiek, aby sa nenudili. Rozumejú ľudským slovám, hlavne 11-ročná Lili. Bez mačiek si už svoj život neviem predstaviť. Ani môj manžel Janko, ktorý sa s nimi hrá ako s malými deťmi. Keď varíme, Teodor vysedáva na mikrovlnke, aby všetko videl a Lili na linke,“ hovorí s úsmevom pani Adriana. Mimochodom, okrem Černoška sú všetky mačičky kastrované a podľa potreby veterinárne ošetrované. Škoda, že nie je viac dobrých ľudí, ktorí sa postarajú o túlavé zvieratká. Mnohé z nich sa tam dostali kvôli krutosti človeka.





Text: Marta Kanalová, foto: archív Adriany Bahledovej