V roku 1930 pracovala v Rimavskej Sobote istá Cecília Klenková. Pochádzala z Nitry a v Rimavskej Sobote si našla miesto čeľadníčky. Z neznámych dôvodov si so sebou k nám prinášala smrteľnú nenávisť na tak roztomilé zvieratá ako sú mačky.
No mala smolu, keď nastúpila do práce, tak zistila, že po dvore sa tam promenáduje nie jedna mačka, ale celý mačací spolok. Možno to tie mačky vycítili, že tam majú úhlavného nepriateľa a privolali si na pomoc posily aj zo susedných dvorov, aby ju čo najviac znervózňovali.
Raz, keď sa dostavila sezóna párenia a nočným tichom sa šírila serenáda zamilovaných mačiek, nervová sústava Cecílie Klenkovej utŕžila riadny otras.
Rozhodla sa, že tie hnusné zvieratá skántri a hneď aj začala konať. Na sporák postavila najväčší hrniec, naplnila ho vodou a čakala, kým zovrie. Zároveň striehla na chvíľu, kedy bude na dvore čo najviac mačiek. Pravá chvíľa prišla a ona, uchopiac hrniec pomaly, aby mačky nevyrušila, zostupovala po schodoch do dvora. Chýbal už len posledný schodík a mačky pritom nič netušiac rozvíjali naďalej svoju debatu.
Keď Cecília Klenková chcela urobiť ten posledný krok a obliať vriacou vodou mačky, tak sa jej pošmykla noha. Spadla dozadu a nielen, že sa udrela na schodoch, ale vriacu vodu vyliala priamo na seba. So závažnými popáleninami ju previezli do miestnej nemocnice. Ležiac na posteli sa dostávala priam do amoku, keď si pomyslela na mačky, alebo keď zvonka začula nejaké to zamňaukanie.
Z nemocnice si k týmto zvieratám odnášala ešte väčšiu averziu. Po príchode domov ju na dvore čakalo pár mačiek, a pritom milo gúľali očami, čudujúc sa, prečo je táto žena tak ofačovaná obväzmi.
Spracoval: Vladimír Gondáš, zdroj: Gömör zo dňa 3.8.1930
Fotografia je viac ako desať rokov stará, takto mi kedysi Murči a Clea asistovali pri písaní…
