Bežný život v divej prírode

V jeden februárový deň sa bol známy novinár, výtvarník, karikaturista i talentovaný fotograf Mikuláš Sliacky vydýchať.  Poznamenal, že od rána bolo mrazivo, aj keď slnečno. A čo mu robilo počas celého dňa dobrú náladu? To opísal vo  fotopríbehu, ktorý zverejnil aj na sociálnej sieti:

Strnádka trstinová, hojdala sa v šáchorí ako vo vankúši.

Ďateľ veľký mi omylom sadol skoro na hlavu, považujúc ma pochopiteľne za bútľavý peň.  

Včas sa však zbadal a išiel sa radšej hádať s kolegom, ďatle majú v tomto čase práve blbú náladu, podobne ako Slováci.

Potešila aj pinka, ba aj zelienka, hoci tá asi bola po miernej žltačke. Obaja sme sa na seba začudovane dívali.

Nad vodou elegantne lietali divé husi, aj keď pritom robili riadny huriavk. Ale to husi robia vždy.

Chochlačka vrkočatá, samček, pyšne nosil svoj vrkoč. Podobne ako môj obľúbený potápač malý svojho kohúta.

V konároch nad hladinou sedel rybárik a skúmal, či pod ním nie je ľad, aby si nenatĺkol zobák, keď sa vrhne za rybkou.

Beluša oddychovala, jej sesternica volavka popolavá si dávala okruhy ponad vodu.

Kormorán malý s kormoránom veľkým sa nehašterili o konár, čo im slúži ku cti.

Potápač veľký obdivoval vyvalený strom. 

Snežienky síce vykukli, ale hovorili: ešte treba chvíľu počkať.

Resumé: V divej prírode vás nemá čo nasrať. Pokiaľ je tam ľudoprázdno. A dnes bolo.

Zdroj: Mikuláš Siacky