Kvitnúca reďkovka

Reďkovky pozná snáď každý. Jedna moja kamarátka ju prirovnala k burine, kvôli jej nenáročnému pestovaniu. Možno ju pestovať ako na balkóne, tak aj v byte na parapete. Potrebuje len dostatok vlahy a slnka. A zo zeminy ju vybrať, keď už bude dostatočne veľká. Keby ste ju v nej nechali dlho, zdrevnatie a nebude sa dať kvôli chuti konzumovať.

Najlepšie je sadiť ju na jar a jeseň, aby nemala tendenciu ísť do kvetu. My ale niektoré kúsky schválne takto vykvitnúť necháme, pretože po odkvitnutí sa vytvorí lusk, ktorý dorastá do veľkosti 4-5 cm. Málokto vie, že tieto lusky sa dajú tiež jesť. Chuťou mi pripomínajú kaleráb. Sú prospešné i telu, keďže majú vysoký obsah kyseliny listovej.

Keby niekoho zaujímalo, tak okrem červenej a bielej reďkovky, ktoré bežne nájdeme v obchodoch, existujú aj iné, rôznych farieb a chutí. Napríklad odroda Zlata, ktorá má sýto žltú farbu a bielu dužinu,  fialová Diana s bielou špičkou, Green Lubo so sýto zeleným sfarbením či Reďkovka čierna, ktorá má viac vitamínu C ako citrón, pomáha tráveniu a šťava z nej je dobrá na detoxikáciu organizmu.

Text a foto: Lea Szabóová, Brandýs nad Labem